„Advent je časom očakávania,“ píše Pilinszky.
V týchto chvíľach sme svedkami niečoho neviditeľného, zázračného a všadeprítomného:
čakáme na príchod Spasiteľa, znovuzrodenie Svetla, teplo sviatočného obdobia, radosť zo
spoločného bytia. Dni plynú pokojne jeden za druhým a duša sa pomaly zahaľuje do svetla.
„Keď do vášho života príde sviatok, oslávte ho naplno. (...) Očistite sa zvnútra i zvonku“
pripomína nám Sándor Márai. Tieto myšlienky nás vedú z nášho hektického každodenného
života do stavu intímneho súladu. Zdobíme svoje domovy a tvarujeme ich s láskou, ale
väčšina z nás prežíva tiché dni adventu naplnené očakávaním vo svojom druhom domove, v
škole. Tu každý malý doplnok, každé svetlo a dekorácia ohlasuje príchod sviatočného
obdobia. Rok čo rok sa pred nami otvára rozprávkový svet auly: náš obrovský vianočný
stromček je žiarivým klenotom tohto impozantného priestoru, adventný veniec nás učí
tichému očakávaniu a vianočný kútik nás pozýva na chvíľku pokoja a prehĺbenie. Chceli by
sme vyjadriť našu úprimnú vďaku pani učiteľke Éve Nagy Csápai a jej tímu, ktorí nielen
vytvárajú čaro aulu, ale tiež zabezpečujú, aby sme boli hneď po vstupe do školy obklopení
slávnostnou atmosférou. Od prvého okamihu cítime, ako toto starostlivo navrhnuté prostredie
zapáli plameň Vianoc v našich srdciach, ticho a jemne napĺňa naše duše sľubom sviatkov.
Radi by sme vyjadrili vďaku aj Renáte Méhesovej, vedúcej internátu, a jej tímu, ktorí nám
prinášajú vôňu a atmosféru Vianoc z minulosti. Vôňa borovice v hale, plátky pomaranča,
medovníky a slamené ozdoby na živom vianočnom stromčeku evokujú útulnosť vidieckych
sviatkov. Táto tradičná výzdoba nielenže vyžaruje krásu a štýl, ale pripomína nám aj
dôležitosť zachovania všetkého, čo prináša hodnotu a teplo do vianočného obdobia. A ako
pravdivé sú slová Sándora Máraiho: ,,Podstata sviatkov spočíva v ich jedinečnosti a v
schopnosti vytrhnúť nás z každodennej rutiny. Práve tento odklon od normy im dodáva to
kúzlo a čaro“.
1