Deň 3. december nie je v kalendári vyznačený ako sviatok, ale je to deň, keď oslavujeme ľudí
so zdravotným postihnutím. Sú to ľudia, ktorí žijú medzi nami, ktorí sú trochu odlišní od nás
a často sa cítia znevýhodnení v rôznych oblastiach života. Sú to však citliví ľudia, ktorí túžia
po láske – a ktorí ju možno oplácajú ešte väčšou láskou. Adventné obdobie vždy posilňuje
našu túžbu konať dobré skutky a pomáhať druhým. Pre našu školu je osobitnou radosťou
privítať členov Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím. Pri týchto
príležitostiach vznikajú nové priateľstvá a zistíme koľko máme spoločného. Spoločné
remeselné práce, pitie kávy a rozhovory nie sú len o spoznávaní sa. Je to oveľa viac o
akceptácii, vzájomnom počúvaní a uvedomení si, že všetci chceme to isté – puto, rešpekt a
lásku. Je to iný druh oslavy. Chceme dávať, ale v skutočnosti dostávame neskutočne veľa.
Pretože po pár minútach spoločne tráveného času je jasné, čo je skutočná hodnota: vzájomný
rešpekt, pozornosť a ľudskosť. Som vďačná za milý a ochotný prístup žiakov. Touto cestou
by som chcela vyzdvihnúť citlivý a nesebecký prínos Leily Bíró, ktorá je už niekoľko rokov
nadšenou podporovateľkou tejto akcie a ktorá sa jej zúčastnila naposledy ako žiačka našej
školy. Sme vďační, že Mikuláš našiel čas a navštívil nás. Ďakujeme pani učiteľke, Mónike
Állóovej za milé prekvapenia a pani učiteľke Jolán Földes, aj žiakom I.HA triedy za
atraktívne a chutné občerstvenie. Ďakujeme za podporné úsmevy, milé slová a všetok lásky,
vďaka ktorej bol tento deň taký výnimočný.